Bol raz jeden chlapec, ktorý sa narodil s chorobou. Bola to nevyliečiteľná choroba. V sedemnástich rokoch mohol každú chvíľu zomrieť. Žil stále len utiahnutý v dome pod dohľadom svojej matky. Raz toho už mal dosť a tak sa rozhodol, že sa pôjde prejsť do mesta. Poprosil svoju matku o dovolenie a ona mu to umožnila. Keď sa prechádzal videl množstvo obchodov. Keď šiel okolo jedného obchodu s hudobninami, uvidel nádherné dievča, asi v jeho rokoch... Bola to láska na prvý pohľad. Otvoril dvere a vstúpil dovnútra. Nepozeral sa po ničom inom iba po nej. Stále viac sa približoval k nej. Pozrela sa na neho s úsmevom a opýtala sa: "Môžem Vám nejako pomôcť?" V priebehu toho si myslel, že je to ten najkrajší úsmev aký kedy vo svojom živote videl. Pocítil potrebu pobozkať ju práve v tejto chvíli. Koktavo jej odpovedal: "Áno, eeehhh, uuuhhh, rád by som kúpil jedno CD." Bez premyslenia zobral prvé CD aké mal po ruke. "Chceš ho zabaliť?" dievča sa opýtalo s úsmevom. Odpovedal: "áno." A ona mu išla CD zabaliť. Keď mu ho podala rozlúčili sa a odišiel. Od toho dňa, navštevoval, tento obchod pravidelne, aby kúpil nejaké CD. To dievča mu stále jednotlivé CD balila. On si ich bral domov a zabalené ukladal do zásuvky. Príliš sa hanbil, aby ju niekde pozval. Akokoľvek to skúšal, nešlo mu to. Jeho matka sa pokúsila ho v tom povzbudiť, aby sa ďalší deň odvážil, a on sa chytil za srdce a vyšiel odvážne k obchodu. Kúpil si CD a ako vždy dostal ho zabalené. Vzal CD a keď sa ona nepozerala, rýchlo jej nechal na pulte lístok s jeho telefónnym číslom a vybehol z obchodu von... ...Cŕŕŕn!!! Matka zobrala slúchadlo: "Áno?" Bola to ona a pýtala sa na neho. Matka úplne zničená začala plakať a povedala: "Ty to nevieš?","Včera zomrel." Bolo príliš dlhé ticho, až na plač matky, ktorý sa v slúchadle ozýval. Neskôr vstúpila matka do izby svojho syna, aby si ho pripomenula. Rozhodla sa začať s triedením jeho vecí. Otvorila zásuvku a na jej prekvapenie zbadala tam hŕbu zabalených CD. Jedno z nich otvorila a našla tam lístok. Bolo na ňom napísané: "Ahoj!!!, si fakt milý, chcel by si si niekedy so mnou vyjsť von? Mám ťa rada ...Sofia." S hlasitou emóciou otvorila matka ešte jedno CD a i z toho CD vypadol papierik, a na všetkých ostatných papierikoch stálo to isté... Takýto je život... Nečakaj príliš dlho kým niekomu povieš, čo cítiš! Povedz to ešte dnes!! Zajtra už môže byť neskoro...
Smutny Pribeh o laske :(
20. prosince 2010 v 23:19 | NikushKomentáře
Je to moc hezké a je v tom ponaučení..Vážně je to krásné :)




wazne smutné ://..
JiNAK pěkný blog,nechtěla bys spřátelit?